ZŠ Valaliky

 

A) Všeobecné údaje

1. Názov vzdelávacieho programu

Vzdelávací program: Škola pre všetkých

Stupeň vzdelania: ISCED 1 a ISCED 2

Dĺžka štúdia: : ISCED 1 (4 roky) a ISCED 2 (5 rokov), Výchovný program ŠKD, ISCED1 MP variant A

Vyučovací jazyk: slovenský

Študijná forma :denná

Druh školy: štátna

2. Predkladateľ programu

Predkladateľ: Základná škola

Názov školy: Základná škola

Adresa : Hlavná 165, 044 13 Valaliky

IČO: 31 953 158

Riaditeľ školy: Mgr. Katarína Sýkorová

Ďalšie kontakty : www.zsvalaliky.sk

E- mail: zsvalaliky@gmail.sk

Telefón: 055/ 6999 885

3. Zriaďovateľ školy

Zriaďovateľ: Obec Valaliky

Adresa: Poľná 8, 044 13Valaliky

Kontakty : 055/ 6999 829 - 804

www.valaliky.sk

E- mail: obecvalaliky@stonline.sk

Zástupca zriaďovateľa: starosta obce Ing. Štefan Petrík

4. Platnosť programového dokumentu

Platnosť dokumentu od 1.9.2008

Dátum prerokovania v pedagogickej rade : 26.8.2008

Dátum prerokovania v Rade školy: 26.8.2008

Dátum prerokovania so zriaďovateľom: 26.8.2008

Schválené zriaďovateľom školy: Starosta Ing. Štefan Petrík

 

 

 

 

Podpis riaditeľa

 

 

Platnosť Revidovanie	Dátum	Zaznamenanie inovácií, zmeny, úpravy a pod.
Platnosť ŠkVP od	01. 09. 2008
Revidovanie	01. 09. 2009	Zmena školského učebného plánu. 1. Predmet príroda a spoločnosť pre 1. a 2. ročník zrušený a  voľný počet hodím škola využila na rozšírenie a prehlbenie obsahu predmetov zaradených do Štátnehovzdelávacieho programu. 2. Doplnenie učebného plánu o špeciálne triedy.
Platnosť ŠkVP od	01. 09. 2009	Vypracovanie učebných osnov pre 2. a 6. ročník a špeciáne tiredy.
Revidovanie	21. 04. 2010	ŠkVP dolnený: 1. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov. (v 20. bode ŠkVP) 2. Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu  získanom vzdelaní. (V 7. bode ŠkVP)
Revidovanie	01. 09. 2010	Zmena školského učebného plánu. 1. Predmet príroda a spoločnosť pre 5. a 6. ročník, predmet Praktická výchova pre 1. 2. ročník zrušený.  Voľný počet hodín škola využila na rozšírenie a prehlbenie obsahu predmetov zaradených do Štátnehovzdelávacieho programu. Doplnenie výchovného programu ŠKD
Platnosť ŠkVP od	01. 09. 2010	Vypracovanie učebných osnov pre 3. a 7. ročník a špeciáne tiredy.

 

5. Charakteristika školy

1. Veľkosť školy

Základná škola Valaliky je plnoorganizovaná škola s deviatimi postupovými ročníkmi.

            Na prvom a druhom stupni je spravidla po dvoch paralelných triedach. Kapacita školy je 700 žiakov. Tvoria ju 3 pavilóny s telocvičňou, tiež fungujúci školský klub detí. Škola je umiestnená  v centre obce pri hlavnej ceste. V jej blízkosti je park, obecný úrad, zdravotné stredisko, dopravné ihrisko, kostol Všetkých svätých, materská škôlka.

            Pri škole je autobusová zastávka na  obce Kokšov Bakša a Geča v oboch smeroch. Žiaci, zamestnanci aj verejnosť využívajú pri dochádzke do školy cyklistický chodník obce Valaliky.

2. Charakteristika žiakov

Základná škola je spádovou školou pre deti obce Valaliky a Kokšov Bakša. Našu školu navštevujú aj deti z obce Geča. Priemerný počet žiakov, ktorí navštevujú školu sa pohybuje v posledných rokoch okolo 420 žiakov.

            U niektorých žiakov je zdravotné znevýhodnenie takého charakteru t. j. žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami(ŠVVP), že sme vytvorili špeciálne triedy a niektorí žiaci sú začlenení do bežných tried. Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a) a podľa § 97 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z., ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia. Naša škola vzdeláva žiakov s variantom  A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.

            Našu školu navštevujú aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Pre týchto žiakov vytvárame vhodné podmienky k socializácií a úzko spolupracujeme so sociálnym odborom obce Valaliky.

           

 

3. Charakteristika pedagogického zboru

 

            Pedagogický zbor učiteľov má približne 30 zamestnancov, podľa konkrétnej presnej potreby v danom školskom roku, podľa počtu žiakov a  8 prevádzkových zamestnancov. Pedagogický zbor dotvárajú výchovný poradca a v špeciálnych triedach učia špeciálni pedagógovia.

            Tvoria ho učitelia s veľkou prevahou žien, od mladých absolventov a začínajúcich pedagógov až po skúsených kolegov s druhou atestáciou. Zbor je plne kvalifikovaný, niektorí kolegovia si rozširujú aprobácie v súlade plánom kontinuálneho vzdelávania a s profiláciou a potrebou školy.

            Škola úzko spolupracuje s Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktorá  vykonáva odborné činnosti v rámci psychologickej diagnostiky, terapie a prevencie žiakom s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia.

 

6. Vyučovací jazyk

 

Vyučovací jazyk: slovenský

 

B) Charakteristika Školského vzdelávacieho programu

             

7. Školský stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním ŠkVP

 

Stupeň vzdelania

 

            Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu  (štátneho vzdelávacieho programu a  školského vzdelávacieho programu) alebo jeho ucelenej časti môže žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania:

-       Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

-       Úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy získa žiak nižšie stredné vzdelanie poskytované základnou školou. Na vysvedčení sa do doložky uvedie: „Žiak získal nižšie stredné vzdelanie“.

-       Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu pre žiakov s mentálnym postihnutím podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 245/2008 Z. z. žiak získa primárne vzdelanie. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou (ISCED 1).  Na vysvedčení posledného ročníka sa uvedie stupeň dosiahnutého vzdelania nasledovne: „Žiak (žiačka) získal (získala) primárny stupeň vzdelania“.

           

Spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu  získanom vzdelaní

 

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

            Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania podľa  zákona   245/2009 Z. z. (školský zákon)   alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

            Ak žiak ukončil povinnú školskú dochádzku uvedú sa aj  údaje o ukončení povinnej školskej dochádzky nasledovne: „Žiak (žiačka) ukončil (ukončila) povinnú školskú dochádzku“.

            Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

 

Dĺžka výchovy a vzdelávania v špeciálnych triedach

            Základná škola so špeciálnymi triedami - variant A má deväť ročníkov s možnosťou zriadenia prípravného ročníka.

 

Doklady o získanom vzdelaní

            Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie. Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku a vydávajú sa na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva.

            Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o žiakovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.

           

8. Stratégia školy a vymedzenie jej poslania, funkcie a cieľov

 

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi:

 

a) získať vzdelanie podľa Školského vzdelávacieho programu „Škola pre všetkých“,

b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,

c) ovládať aspoň dva cudzie jazyky a vedieť ich používať,

d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,

e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,

f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,

j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,

k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

 

Zámermi nižšieho sekundárneho vzdelávania sú tieto očakávania od žiaka:

-       osvojiť si základ všeobecného vzdelania poskytovaného školou,

-       mať záujem a potrebu učiť sa aj mimo školy,

-       osvojiť si a využívať efektívne stratégie učenia sa,

-       nadobudnúť primeranú úroveň komunikačných spôsobilostí a spolupráce,

-       mať rešpekt k druhým a zodpovedný vzťah k sebe a svojmu zdraviu.

 

Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových

spôsobilostí (kompetencií) žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom

nasledujúcich cieľov:

-       poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a

-       prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať

-       svoje okolie,

-       umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť sa a poznávať seba samého,

-       podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,

-       vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť

-       (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia a sebareflexie,

-       podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene

-       vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť

-       a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu

-       kultúrnemu a prírodnému okoliu,

-       viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt,

-       naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť

-       zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.

 

            Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvinuté kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.

            V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno - komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.

            Osvojovanie kľúčových kompetencií je dlhodobým a zložitým procesom, ktorý začína

v predprimárnom vzdelávaní, pokračuje v primárnom a sekundárnom vzdelávaní a postupne sa dotvára v ďalšom priebehu života. Celoživotne sa rozvíjajúce kľúčové spôsobilosti

(kompetencie) potrebuje každý jednotlivec na osobné uspokojenie a naplnenie, na rozvoj

kompletnej osobnosti, na aktívne občianstvo a na uplatnenie sa vo svete práce. Výber

kľúčových kompetencií vychádza z európskeho referenčného rámca kľúčových spôsobilostí,

ktoré sú rozpracované s ohľadom na hodnoty a potreby nášho školského systému. Kľúčové

kompetencie majú nadpredmetový charakter a vzájomne sa prelínajú. Sú výsledkom celkového procesu celostného vzdelávania. K ich rozvíjaniu prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, programové aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a v mimoškolskej činnosti.

            Na dosahovanie kľúčových kompetencií škola rozvíja výchovu aj mimo vyučovania v rámci záujmového vzdelávania vzhľadom na potreby žiakov, rodičov a učiteľov.

            Škola si za cieľ berie aj podporu žiakov s nadaním tým, že ich bude zapájať do súťaží a olympiád podporovaných ministerstvom školstva, vedy, kultúry a športu SR.

            Jednou z priorít školy je vzdelávanie žiakov v oblasti cudzích jazykov. Na dosahovanie tohto cieľa do plánu kontinuálneho vzdelávania škola zahrnula učiteľov, ktorí sa vzdelávajú v cudzom jazyku a vytvorením jazykového laboratória.

            Žiakom zo zdravotným znevýhodnením vytvárať také podmienky, ktoré by umožňovali napĺňať ciele vzdelávania na ich primeranej úrovni a to tým, že v spolupráci so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikovať špeciálnu výchovno- vzdelávaciu potrebu a na základe rozhodnutia vytvárať a umiestňovať týchto žiakov do špeciálnych tried alebo ich začleňovať do bežných tried s individuálnym výchovno-vzdelávacím programom.

            Žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia vytvárať také podmienky aby vzhľadom na sociálne  a jazykové podmienky dostatočne stimulovala rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca a podporiť jeho efektívnu socializáciu. Tento cieľ uskutočňuje v rámci vzdelávania na príslušnom stupni a taktiež záujmovým vzdelávaním.

            Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby celoživotnej

starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb.. Pohyb a zdravý spôsob života sa objavuje v cieľoch viacerých predmetov, napríklad telesnej a športovej výchovy a biológie, etickej výchovy, techniky a sveta práce. Na tieto ciele škola využíva telocvičňu.

            Charakteristickým znakom vzdelávacej oblasti sú vedomosti a praktické skúsenosti vedúce k rozvoju pohybových schopností, zlepšovaniu pohybovej výkonnosti žiaka, k získaniu základov športov a ich využívaniu s perspektívou ich uplatnenia v štruktúre vlastného pohybového režimu. Preto škola  vytvára vzťah k pravidelnej pohybovej činnosti ako nevyhnutného základu zdravého životného štýlu tým, že poskytuje žiakom zúčastňovať sa voliteľného predmetu pohybová príprava.

            Praktické činnosti súvisiace zo vzdelávaním dosahujeme laboratórnymi prácami z fyziky, biológie, chémie a tie sa realizujú  rozdelením triedy podľa najvyššieho počtu žiakov v skupinách(17).  Zostávajúci žiaci budú mať pridelenú prácu s dozorkonajúcim učiteľom. Tieto činnosti sa vykonávajú v špeciálnej učebni na laboratórne práce.

            V predmete informatika a informatická výchova žiaci sú vedení k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s informáciami v počítačových systémoch. Na dosahovanie týchto cieľov a zručností je zriadená počítačová učebňa.

            Na prehlbovanie čitateľskej gramotnosti žiakov škola má zriadenú školskú knižnicu.

 

9. Profilácia školy

           

1.     Poskytovať kvalitné základné vzdelávanie zamerané na „aktívne spôsobilosti“ žiakov.

2.     Rozvíjať komunikačné spôsobilosti žiakov v slovenskom jazyku a v sociálnych vzťahoch.

3.     Rozvíjať individuálne schopnosti žiakov v jednotlivých ročníkoch a napomáhať im v ich profesijnej orientácii.

4.     Posilniť vyučovanie cudzích jazykov .

5.     Podporovať rozvíjanie pohybových spôsobilostí žiakov v školských a mimoškolských aktivitách.

6.     Viesť žiakov k využívaniu komunikačných a informačných technológií, podporovať zavádzanie a využívanie výpočtovej techniky do všetkých predmetov, podporovať výučbu na počítačoch a ich využívanie.

7.     Viesť žiakov k zdravému životnému štýlu a uplatňovaniu princípov environmentálnej výchovy.

8.     Pomáhať žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v ich vzdelávaní a uplatnení sa.

 

10. Profil absolventa školského stupňa

 

 Profil absolventa - vzdelanostný model absolventa primárneho stupňa

 

            Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady pre to, aby si vážil sám seba, i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať. Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka.

 

Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti).

 

a)    sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

- vyjadruje sa súvisle a výstižne písomnou aj ústnou formou adekvátnou primárnemu

stupňu vzdelávania,

- dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty

a vyjadriť svoj názor,

- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,

učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,

- rozumie rôznym typom doteraz používaných textov a bežne používaným prejavom

neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať,

- na základnej úrovni využíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie,

- chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,

- v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému textu,

uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných

situácií,

 

b)    kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

- používa základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v

každodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach) používať matematické

modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)

- je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré

smerujú k systematizácii poznatkov,

 

c)    kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných

technológií

- vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,

- ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,

- dokáže primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,

- dokáže adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,

- vie používať rôzne vyučovacie programy,

- získal základy algoritmického myslenia,

- chápe, že je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,

- vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT.

 

d)     kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa

- má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových

postupov, uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov ,

- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení

a v iných činnostiach,

- uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,

 

e)     kompetencia (spôsobilosť)riešiť problémy

- vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne

svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,

- pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie, skúša viaceré možnosti riešenia

problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo

nových problémoch,

- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým

a spolupracujúcim) spôsobom,

 

f)     osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

- má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,

- uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo využíva svoje možnosti,

- dokáže odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,

- uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a aktívnym

trávením voľného času

- dokáže primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,

- uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti,

- má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,

- dokáže prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a postupmi pri

spoločnej práci,

- uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim konaním

prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,

 

g)    kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi

kultúry

- dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom

umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,

- dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na

úrovni primárneho vzdelávania),

- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,

- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,

- rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový

postoj,

- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,

- pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),

- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,

- má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.

 

Absolvent programu primárneho vzdelávania pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho

postihnutia má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

 

a)    sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

– vyjadruje sa súvisle ústnou formou adekvátnou primárnemu stupňu vzdelávania a

jeho narušenej komunikačnej schopnosti,

– rozumie obsahu písaného textu, dokáže ho ústne zreprodukovať,

– vie samostatne písomne komunikovať (nakoľko mu to umožňuje dosiahnutý

stupeň vo vývine jemnej motoriky a aktuálna úroveň zrakovo-motorickej

koordinácie),

– dokáže určitý čas sústredene počúvať, prijať a rešpektovať názory iných ľudí,

– je schopný vyjadriť svoj názor a obhájiť ho,

– uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi,

učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi s ktorými prichádza do kontaktu,

– rieši konflikty s pomocou dospelých alebo samostatne,

– je empatický k starým, chorým a postihnutým ľuďom,

– rozumie bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne

adekvátne reagovať podľa svojich možností,

– na základnej úrovni využíva technické prostriedky komunikácie,

– chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti, akceptuje a rešpektuje

multikultúrne odlišnosti detí a dospelých,

– správa sa v skupine a kolektíve podľa spoločenských pravidiel a noriem,

– preberá spoluzodpovednosť za seba aj za činnosť skupiny,

– nadväzuje spoločensky prijateľným spôsobom kontakty s druhými a udržiava

s nimi harmonické vzťahy,

 

b)    kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

– dokáže využiť získané základné matematické zručnosti na riešenie rôznych

pracovných úloh a praktického života, používa pri tom konkrétne a abstraktné

myslenie,

– rozumie a používa základné pojmy z oblasti matematiky a prírodných vied,

– chápe základné prírodné javy v ich vzájomnej súvislosti, vie porovnávať

a objavovať vzťahy medzi predmetmi a javmi,

– má vytvorené vedomie o ekológii, je zodpovedný voči prírode, chápe význam

potreby ochraňovať prírodu pre budúce generácie,

 

c)     kompetencie (spôsobilosť) v oblasti informačných a komunikačných technológií

– prejavuje radosť zo samostatne získaných informácií,

– vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa,

– využíva rôzne možnosti zhromažďovania informácií z kníh, časopisov,

encyklopédií, z médií a internetu,

– vie používať vyučovacie programy,

– chápe rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,

– vie, že existujú riziká, ktoré sú spojené s využívaním internetu a IKT,

 

d)     kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa

– dokáže pracovať samostatne s učebnicami, pracovnými zošitmi a pomôckami,

– ovláda algoritmus učenia sa a dodržiava ho,

– získané vedomosti dokáže uplatniť v rozličných situáciách a podmienkach,

– uvedomuje si význam učenia sa pre jeho následné uplatnenie sa na trhu práce,

– prejavuje aktivitu v individuálnom i skupinovou učení,

– hodnotí vlastný výkon, teší sa z vlastných výsledkov, uznáva aj výkon druhých,

 

e)    kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy

– rozpozná problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, adekvátne

svojej úrovni a skúsenostiam navrhuje riešenia na ich prekonanie,

– dokáže popísať problém, skúša viaceré možnosti riešenia problému,

– v odôvodnených prípadoch dokáže privolať potrebnú pomoc,

 

f)     osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)

– uvedomuje si vlastné potreby, využíva svoje možnosti,

– dokáže odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,

– uvedomuje si svoje práva a zároveň rešpektuje práva druhých ľudí,

– má v úcte život svoj a aj iných a chráni ho,

– pozná svoje povinnosti, dokáže rešpektovať a prijímať príkazy kompetentných

osôb,

– je schopný počúvať, vysloviť svoj názor, rešpektuje názor iných ľudí,

– dokáže spolupracovať v skupine, pracovať pre kolektív,

– je tolerantný a ohľaduplný k iným ľuďom, k ich kultúre a vierovyznaniu,

– uvedomuje si dôležitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným

a aktívnym trávením voľného času,

– uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim

konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,

 

g)    kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

– dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom

umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,

– dokáže pomenovať základné druhy umenia,

– pozná bežné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),

– správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,

– ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,

rešpektuje vkus iných ľudí,

– uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,

– cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,

– má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.

 

 

Profil absolventa – vzdelanostný model absolventa nižšieho sekundárneho stupňa

 

            Je založený na kľúčových spôsobilostiach (kompetenciách), ktoré zahrňujú komplex

vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom živote.

Kľúčové kompetencie sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v životnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav, ale menia svoju kvalitu a hodnotu počas celého života. Nezastarávajú sa ako vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať (a preto môžu byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility). Sú výsledkom a dôsledkom nielen formálneho (školského) vzdelávania, ale aj neformálneho vzdelávania, ako aj neinštitucionálneho (informálneho) vzdelávania.

Jednotlivé kľúčové spôsobilosti (kompetencie) sa navzájom prelínajú, prepájajú a majú

nadpredmetový programový charakter. Získavajú sa ako produkt celkového procesu

vzdelávania a sebavzdelávania, t. j. kompletného vzdelávacieho programu a iných

rozvíjajúcich aktivít prebiehajúcich v rámci školy.

 

            Nadväzujúc na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúceho (primárneho) vzdelávania absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):

 

a)    kompetencia (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa

- uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie

a osobného rozvoja,

- dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní

nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa,

- dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky

využívať,

- kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové

možnosti, sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)

- dokáže využívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a vyjadrovaní

informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav zodpovedajúci situácii

a účelu komunikácie,

- efektívne využíva dostupné informačno-komunikačné technológie,

- vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, používa odborný jazyk,

- dokáže primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,

- chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú základom

efektívnej spolupráce, založenej na vzájomnom rešpektovaní práv a povinností a na

prevzatí osobnej zodpovednosti,

 

b)    kompetencia (spôsobilosť) uplatňovať základ matematického myslenia a základné

schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky

- používa matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných

situáciách,

- používa matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce,

modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),

- používa základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umožní robiť vedecky podložené

úsudky, pričom vie použiť získané operačné vedomosti na úspešné riešenie problémov,

 

c)    kompetencia (spôsobilosť) v oblasti informačných a komunikačných technológií

- má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja,

- používa základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,

- dokáže vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom grafickom

prostredí,

- je schopný nahrávať a prehrávať zvuky a videá,

- dokáže využívať IKT pri vzdelávaní,

 

d)    kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy

- uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy založené na analyticko-kritickom

a tvorivom myslení,

- je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a využívaniu rôznych, aj inovatívnych

postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich výsledkov,

- dokáže spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si aj

potrebu zvažovať úrovne ich rizika,

- má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov,

 

e)    kompetencie (spôsobilosti) občianske

- uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho

dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,

- vyvážene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp.

spoločnosti,

- uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam,

prispieva k naplneniu práv iných,

- je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,

- má predpoklady zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj verejného

života a zaujímať k nim stanoviská, aktívne podporuje udržateľnosť kvality životného

prostredia, kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne

- dokáže na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú

samostatnosť/nezávislosť ako člen celku,

- vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami, záujmami

a potrebami,

- osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine - uvedomuje si svoju

zodpovednosť v tíme, kde dokáže tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných cieľov,

- dokáže odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a uplatňovať

sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch,

 

f)     kompetencie (spôsobilosti) pracovné

- dokáže si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje

výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,

- je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,

- chápe princípy podnikania a zvažuje svoje predpoklady pri jeho budúcom plánovaní,

- dokáže získať a využiť informácie o vzdelávacích a pracovných príležitostiach,

 

g)    kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti

- dokáže inovovať zaužívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové projekty

so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v práci, ale aj v každodennom živote,

 

h)   kompetencie (spôsobilosti) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

- dokáže sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom

vyjadrovacích prostriedkov výtvarného a hudobného umenia,

- dokáže sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a používať ich hlavné

vyjadrovacie prostriedky,

- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote a v živote celej

spoločnosti,

- cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície,

- pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),

- správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,

- je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.

 

11. Učebný plán

Využitie voľného počtu hodín

Voľný počet hodím škola využila na rozšírenie a prehĺbenie obsahu predmetov zaradených do Štátneho vzdelávacieho programu. (viď učebný plán)

Začlenenie prierezových tém

Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu v  rozpise učiva jednotlivých predmetov.

 

Školský učebný plán

Vzdelávacia oblasť	Predmet/ročník	1.	2.	3.	5.	6.	7.
Jazyk a komunikácia	slovenský jazyk a  literatúra	8+1	7+3	7+3	5	4+1	4+1
	prvý cudzí jazyk-anglický jazyk			3	3	3	3
	druhý cudzí jazyk - nemecký, ruský jazyk					1+1	1+1
Príroda a spoločnosť	prírodoveda	0,5+1,5	1	1
	vlastiveda		1	1
Človek a príroda	fyzika					1	1
	chémia					0,5+0,5	0,5+0,5
	biológia				1+1	1+1	1,5+0,5
Človek a spoločnosť	dejepis				1	1+1	1+1
	geografia				1+1	1	1
	občianska náuka				1	1	1
Človek a hodnoty	etická výchova /náboženská výchova	0,5+0,5	1	1	1	1	1
Matematika a práca s informáciami	matematika	4	4	3+1	3,5+1,5	4	3,5+0,5
	informatika				0,5+0,5	0,5+0,5	0,5+0,5
	informatická výchova		1	1
Človek a svet práce	pracovné vyučovanie
	svet práce						0,5
	technika(technická výchova)						0,5
Umenie a kultúra	výtvarná výchova	1+1	1+1	1+1	1+1	1	1
	hudobná výchova	1	1	1	1	1	1
	výchova umením
Zdravie a pohyb	telesná výchova	2+1	2+1	2
	telesná a špotrová výchova				2+1	2+1	2+1
Voliteľné predmety		5	5	5	6	6	6
Spolu		22	23	25	27	29	30

Školský učebný plán v špeciálnych triedach

Vzdelávacia oblasť	Predmet/ročník	2.	6.
Jazyk a komunikácia	slovenský jazyk a  literatúra	8	6,5+0,5
Príroda a spoločnosť	vecné učenie	1+1
	vlastiveda		3
Človek a príroda	fyzika
	chémia
	biológia
Človek a spoločnosť	dejepis
	geografia
	občianska výchova
Človek a hodnoty	etická výchova /náboženská výchova		1
Matematika a práca s informáciami	matematika	4+1	4+1
	informatická výchova		0,5+0,5
Človek a svet práce	pracovné vyučovanie	2+1	4+1
	svet práce
Umenie a kultúra	výtvarná výchova	1	1
	hudobná výchova	1	1
Zdravie a pohyb	telesná výchova	2+1	2+1
Voliteľné predmety		4	4
Spolu		23	27

 

12.  Učebné osnovy každého vyučovacieho predmetu a jeho rozšíreného obsahu

Príloha č.1

13. Organizačné formy a metódy vyučovania

            Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.

 

            Organizačná forma vyučovania je časová jednotka zameraná na realizovanie vyučovacieho procesu (cieľa, obsahu, metód, prostriedkov), pričom sa uplatňujú a využívajú viaceré výchovno-vzdelávacie metódy, rešpektujú sa didaktické zásady a dochádza k vzájomnej interakcii učiteľ – žiak.

 

Organizačné formy vyučovania možno klasifikovať podľa viacerých kritérií:

1. Podľa počtu žiakov:

- frontálne – formy hromadnej práce

- skupinové – vyučovanie skupín žiakov (5 – 7 žiakov v skupine)

- individuálne – vyučovanie s jednotlivcami

2. Podľa dĺžky trvania:

- krátkodobé (napr. vyučovacia hodina)

- dlhodobé (výlet, exkurzia)

3. Podľa druhu a obsahu činnosti:

- formy zamerané na teoretické vyučovanie

- polytechnické vzdelanie

- praktickú činnosť

4. Podľa organizovanosti:

- organizované formy

- spontánne vznikajúce činnosti (spravidla realizované samotnými žiakmi)

5. Podľa aktivity žiakov:

- aktivizujúce formy (napr. súťaže, kvízy)

- pasívne (napr. návštevy rôznych podujatí)

            Na škole sa vyučuje v presne stanovených časových jednotkách, žiaci sú rozdelení do tried podľa veku a stupňa vedomostí.

 

1. Vyučovacia hodina

 

            Vyučovacia hodina je základnou didaktickou formou súčasnej školy. Má presne vymedzený čas trvania (45 min.). Vyučovacie predmety sú usporiadané do rozvrhu hodín.

            Rozvrh hodín zabezpečuje pravidelný týždenný chod vyučovania a striedanie vyučovacích hodín. Predmety náročnejšie na pochopenie striedame s menej náročnými. Po vyučovacích predmetoch náročných na zaťaženie svalstva (telesná výchova, pracovné vyučovanie) nezaraďujeme predmety náročné na jemnú motoriku.

 

Efektívnosť vyučovacej hodiny zvyšujeme dodržiavaním nasledovných požiadaviek:

a)    Každá vyučovacia hodina má presne stanovený didaktický cieľ.

b)    Štruktúru vyučovacej hodiny usporiada učiteľ s prihliadnutím na dosiahnutia maximálnej aktivity všetkých žiakov.

c)    Čas vyučovacej hodiny sa využíva účelne.

           

Najčastejšie používaným typom vyučovacej hodiny je zmiešaný typ vyuč. hodiny.

Pozostáva z týchto častí:

a)    Začiatok hodiny – je organizačným momentom, využíva sa na zistenie prítomnosti žiakov, objasnenie obsahu vyučovania a pokynov pre použitie učebníc, zošitov a iných pomôcok.

b)    Opakovanie a upevnenie prebraného učiva a kontrola domácej úlohy.

c)    Výklad nového učiva – rozličnými vyučovacími metódami.

d)    Upevňovanie a precvičovanie nových poznatkov, ich zhrnutie  a utriedenie.

e)    Uloženie a vysvetlenie domácej úlohy.

 

Okrem zmiešaného typu vyučovacej hodiny možno použiť:

a)     vyučovacie hodiny zamerané na osvojovanie nových vedomostí – tzv. hodiny výkladového typu,

b)    vyučovacie hodiny zamerané na precvičovanie a opakovanie osvojených vedomostí,

c)     vyučovacie hodiny zamerané na použitie osvojených vedomostí v praxi,

d)    vyučovacie hodiny venované preverovaniu vedomostí žiakov,

e)     vyučovacie hodiny venované systematizácii učiva,

f)     tréningové vyučovacie hodiny.

 

2. Vychádzky, výlety, exkurzie

 

            Vychádzky a výlety sú organizačné jednotky vyučovania, ktoré sa spravidla uskutočňujú v prírodnom prostredí. Exkurziou rozumieme dočasné prenesenie vyučovacieho procesu z prostredia triedy do reálneho prostredia.

            Vzdelávací význam uvedených organizačných jednotiek spočíva v priamom poznávaní prírodného, kultúrneho a spoločenského prostredia a jeho histórie. Vychádzky, výlety a exkurzie možno využiť na začiatku preberania nového učiva, vtedy majú funkciu motivačnú, alebo v závere preberaného celku a vtedy ich možno využiť v etape zhrňujúcich záverov.

Etapy priebehu:

1. Prípravná fáza – vyhotovenie plánu podujatia, oboznámenie žiakov s priebehom a rozdelenie úloh účastníkom.

2. Realizačná fáza – realizácia naplánovaného podujatia. V priebehu sa žiakom pripomínajú informácie podnecujúce záujem a zvedavosť detí. Akciu možno zdokumentovať fotografiami, zbieraním prírodnín, filmovaním, kreslením, nahrávaním rozhovorov a pod.

3. Hodnotiaca fáza – zhodnotenie a využitie podujatia. Hlbšie zhodnotenie sa stáva predmetom nasledujúceho vyučovania.

            Hlavným cieľom vychádzky, výletu a exkurzie je umožniť žiakom bezprostredne a kriticky zhodnotiť určitú konkrétnu realitu, o ktorej sa teoreticky učil.

 

Výlety

Podnikajú sa mimo priestor školy a obce, najčastejšie ku koncu školského roka. Sú najmenej celodenné. Je na ne nutné zabezpečiť bezpečnosť, dopravu,  ubytovanie, stravu.

 

Vychádzky

Sú kratšie a menej náročné ako exkurzie a výlety. Majú rekreačný ráz. Uskutočňujú sa v okolí školy a v blízkej prírode.

 

 

3. Besedy a rozhovory

 

            Besedy a organizované rozhovory sú organizačné jednotky, ktoré sa realizujú priamym rozhovorom pedagóga so žiakmi, alebo formou besedy žiakov s pozvaným hosťom o aktuálnych problémoch.

 

4. Súťaže a kvízy

 

Súťaže a kvízy prispievajú k uspokojeniu základnej potreby človeka, akou je potreba uplatniť sa. Väčšinou sa jedná o jednorazové akcie, ale môžu byť i dlhodobé. Usporadúvajú sa v športe, môžu byť vedomostné i kultúrne.

 

5. Záujmové   krúžky

 

            V záujmových krúžkoch sa využíva záujem žiaka o konkrétnu oblasť ľudskej činnosti. Záujem je individuálna túžba človeka po sebarealizácii. Je prejavom aj vonkajšieho zamerania žiaka, a preto pomáha pedagógovi v poznávaní detí.           

            Vývin záujmov postupuje od potrieb biologických k záujmom sociálnym a kultúrnym. Pri rozvíjaní záujmov škola berie ohľad na proporcionalitu individuálnych, skupinových a celospoločenských záujmov a vzájomne ich zosúlaďuje.

 

6. Delenie do skupín

 

1. Počet skupín a počet žiakov v skupine sa určí spravidla podľa priestorových,

personálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa

náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce.

2.  Na vyučovanie predmetu náboženská výchova alebo etická výchova možno spájať

žiakov rôznych tried toho istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 20.

Ak počet žiakov v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov

rozličných ročníkov. Ak si žiak vyberie predmet, navštevuje ho bez zmeny počas celého

školského roka.

3.  Na vyučovanie predmetu cudzí jazyk možno spájať žiakov rôznych tried toho

istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 17.

4. Na vyučovanie predmetov informatika a informatická výchova možno triedu

rozdeliť na skupiny, ktoré sa napĺňajú do počtu najviac 17 žiakov.

5. Telesná výchova sa v prvom ročníku až štvrtom ročníku vyučuje pre chlapcov a

dievčatá spoločne. Triedy na druhom stupni školy sa delia alebo spájajú na skupiny chlapcov

a skupiny dievčat toho istého ročníka. Najvyšší počet žiakov v skupine je 25. Ak počet žiakov

v skupine klesne pod 12 žiakov, možno do skupín spájať aj žiakov rozličných ročníkov.

6.  Na vyučovanie predmetov svet práce a technika možno spájať žiakov rôznych tried

toho istého ročníka a vytvárať skupiny s najvyšším počtom žiakov 17.

 

 

 

6. Školský klub detí.

 

Školský klub detí je pre žiakov, ktorí ešte vykonávajú povinnú školskú dochádzku.

 

Prevádzka školského  klubu detí

 

-          Klub detí je v prevádzke spravidla celý školský rok okrem dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov denne od 11.35 h do 16.00 h, pritom sa prihliada na oprávnené požiadavky zákonných zástupcov žiakov a ekonomické podmienky zriaďovateľov.

-          O prerušení prevádzky klubu detí počas školských prázdnin a o rozsahu jeho dennej prevádzky rozhoduje riaditeľ školy, pritom sa prihliada na oprávnené požiadavky zákonných zástupcov žiakov a ekonomické podmienky zriaďovateľov.

            Pre školské kluby sú určení kvalifikovaní vychovávatelia, ktorí sa deťom venujú v čase po skončení ich vyučovania ale aj mimo školského roka (čiže počas prázdnin). Vykonávajú s nimi mnohé aktivity pri ktorých deti môžu rozvíjať svoje zručnosti a učia sa poznávaniu rôznych ľudských hodnôt.

            Medzi najdôležitejšiu súčasť práce zo žiakmi v ich voľnom čase (čiže čase mimo vyučovania) je snaha vychovávať ich k tomu aby vedeli účelne využívať svoj voľný čas.

 

Zaraďovanie žiakov

 

-          Žiaci sa do klubu detí zaraďujú vždy na jeden školský rok na základe písomnej žiadosti podanej ich zákonnými zástupcami najneskôr do 30. júna príslušného školského roku. Pre deti zapísané do 1. ročníka sa určuje tento termín odovzdania prihlášok do 15. septembra príslušného školského roku. Do klubu možno zaradiť aj žiakov na prechodné obdobie a nepravidelnú dochádzku alebo iba na niektorú z činností dennej prevádzky klubu detí. -     O zaradení žiaka do klubu detí rozhoduje riaditeľ školy alebo riaditeľ samostatného klubu detí.

-          Žiaci sa zaraďujú do oddelení klubu detí podľa veku a do záujmových útvarov podľa osobného záujmu o jednotlivé činnosti.

-          Do klubu detí sa prednostne zaraďujú žiaci nižších ročníkov prihlásení na pravidelnú dochádzku, ktorých rodičia sú zamestnaní.

-          Do klubu detí zriadeného pre žiakov základnej školy sa môžu zaradiť aj žiaci špeciálnej základnej školy alebo špeciálnej triedy, do špeciálnej triedy možno zaradiť aj žiakov základnej školy.

           

Obsah výchovy mimo vyučovania tvoria:

 -         odpočinkové činnosti

-          rekreačné činnosti

-          záujmové činnosti

-          spoločensko - prospešné činnosti

-          sebaobslužno výchovno-vzdelávacie činnosti

-          príprava na vyučovanie

            Túto skupinu činností môžeme rozdeliť na dobrovoľné a povinné činnosti. Medzi dobrovoľné činnosti patria odpočinkové činnosti, rekreačné činnosti, záujmové činnosti, spoločensko - prospešné činnosti. A medzi povinne vykonávané činnosti patria sebaobslužno výchovno-vzdelávacie činnosti a príprava na vyučovanie.

 

Výchovno-vzdelávacia činnosť

 

-       Výchovno-vzdelávacia činnosť klubu je zameraná na uspokojenie záujmov žiakov v čase mimo vyučovania a na ich prípravu na vyučovanie. Počas školského roku prevažujú a v období školských prázdnin na uskutočňujú výlučne činnosti oddychového, rekreačného alebo záujmového charakteru.

-       Príprava žiakov na vyučovanie a činnosti oddychového a rekreačného charakteru sa uskutočňujú v oddeleniach klubu detí.

-       Klub detí svoju činnosť organizuje tak, aby sa žiakom umožnila účasť aj na ďalších formách záujmovej činnosti.

-       Výchovno-vzdelávacia činnosť klubu detí vykonávajú vychovávatelia.

 

7. Ochrana prírody a človeka

 

            Súčasťou vyučovania sú didaktické hry ( DH ). V 1.-4. ročníku sa konajú v prírode
1 krát v roku v trvaní 4 hodín. Pred DH realizujeme deň prípravy najmä na teoretickú časť v rozsahu 2-4 hodín podľa náročnosti plánovaných činností. Pozostáva zo základného učiva uvedeného v obsahu učebných osnov. 

            Účelové cvičenia ( ÚC ) v 5.-9. ročníku realizujeme v prírode 2 krát v roku po 5 hodín spravidla na jeseň a jar. Pred realizáciou ÚC je deň prípravy z teoretickej časti učiva v rozsahu 5 hodín . Táto forma prípravy sa realizuje podľa učebných osnov.

 

            Povinnou súčasťou vyučovania sú prierezové témy, ktoré budú implementované v školskom vzdelávacom programe v jednotlivých predmetoch a ich tematických celkoch.

 

Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v špeciálnych triedach s variantom A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia

 

            Triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov. Najvyšší počet žiakov v triede pre žiakov s mentálnym postihnutím sa ustanovuje takto: prípravný a prvý ročník 6 žiakov, druhý ročník až piaty ročník 8 žiakov, šiesty ročník až deviaty ročník 10 žiakov.

            Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

 

Podmienky prijímania žiakov do špeciálnej triedy

Podmienky prijímania žiakov do škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím určuje § 7 ods. 1

až 4 vyhlášky č. 322/2008 Z. z. o špeciálnych školách.

15. Priestorové a materiálno-technické podmienky školy

Priestorové a materiálno–technické podmienky školy:

 

-       9 kmeňových učební v ročníkoch 1 – 4 (pavilóny C, B)

-       10 kmeňových učební v ročníkoch 5 – 9 (pavilóny A, B)

-       2 kmeňové učebne špeciálnych tried (pavilóny A, B)

 

Odborné učebne:

-       jazykové laboratórium s interaktívnou tabuľou (pavilón B)

-       laboratórium pre predmety chémia, biológia a fyzika (pavilón B)

-       dielne (pavilón B)

-       2 učebne výpočtovej techniky 32 počítačov a najmodernejšie materiálne vybavenie (vrátane 3 dataprojektorov, notebookov, internetu, celkového prebudovania učební) (Pavilón B),

-       telocvičňa, posilňovňa , gymnastická telocvičňa

-       učiteľská a žiacka knižnica s interaktívnou tabuľou (pavilón A)

-       školská jedáleň (pavilón A) – výdajňa

-        ŠKD (pavilón A)

-       areál s množstvom zelene

-       jedno viacúčelové ihrisko (asfaltové)

-       multifunkčné ihrisko s umelým povrchom pri futbalovom ihrisku obce Valaliky

 

Zriaďovateľ uskutočnil v roku 2010-2011 celkovú rekonštrukciu pavilónu A a B (vonkajšiu aj vnútornu) zo štrukturálnych fondov EU.

 

16.    Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Škola vytvára:

-       bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie

-       poučenie žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

-       pravidelné školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru

-       pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií

-       zabezpečuje pre zamestnancov pracovnú zdravotnú službu

-       zabezpečuje monitorovanie pavilón A a B kamerovým systémom

-       dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných omamných látok

v škole a jej okolí a na všetkých akciách mimo priestoru školy organizovaných školou.

 

            Pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov vo výchove a vzdelávaní v škole i mimo školy postupuje podľa § 2 ods. 24 vyhlášky č. 322/2008 Z. z.  o špeciálnych školách:

 

1) pri kúpaní a pri plaveckom výcviku je v jednej skupine najviac päť žiakov,

2) pri lyžiarskom výcviku má jeden inštruktor v skupine najviac osem žiakov,

3) pri školskom výlete je počet žiakov v skupine rovnaký alebo nižší ako počet žiakov

v triede, ak je počet žiakov v skupine pri školskom výlete vyšší ako počet žiakov

v triede, riaditeľ školy zabezpečí účasť ďalšej poučenej plnoletej osoby.

 

Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov a pedagogických pracovníkov pri vzdelávaní:

 

- zdravé prostredie tried (nábytok zodpovedajúci výške žiakov, protišmyková podlaha,

dostatočné denné svetlo, možnosť ochrany pred priamym slnečným svetlom, vetranie,

osvetlenie, vykurovanie),

- priestor pre ošetrenie úrazu a ku krátkodobému pobytu zraneného, resp. chorého žiaka,

- výrazné označenie všetkých nebezpečných predmetov a priestorov, pravidelná kontrola z hľadiska bezpečnosti,

- lekárničky vybavené podľa predpisov na dostupných miestach, kontakty na RZP, linku

dôvery, políciu,

- zabezpečený vhodný pitný a stravovací režim v školskej jedálni - výdajni

- dodržiavanie zákazu fajčenia, pitia alkoholu a používania iných omamných látok

v škole a jej okolí a na všetkých akciách mimo priestoru školy organizovaných školou.

 

17. Systém kontroly a hodnotenia žiakov

            Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilosti od hodnotenia správania.

Hodnotenie žiakov budeme vykonávať na základe spoločných kritérií dvomi formami.

Jednou z nich je hodnotenie známkou podľa platných kritérií na hodnotenie a klasifikáciu žiakov zjednotených na pedagogickej rade. Prostredníctvom nich budeme sledovať vývoj žiaka.

            Druhou z foriem je slovné hodnotenie, ktoré budeme využívať pri výchovných predmetoch, nepovinných a  projektových prácach.

 

Práce v hodnotiacom portfóliu

 

Povinné a hodnotené klasifikáciou :

-       písomné práce po každom tematickom celku

-       vstupné , štvrťročné a výstupné testy

-       ústne preverovanie učiva

-       spätná väzba nového učiva na konci vyučovacej hodiny – odpoveď, krátka písomná práca

-       a iné podľa učebných osnov jednotlivých predmetov

 

Polročné hodnotenie predmetov, ktoré sa neklasifikujú:

 

1.     absolvoval :

-       ak sa žiak aktívne zúčastňoval vyučovacieho procesu daného predmetu

-       ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval

 

2.     neabsolvoval:

-       ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti a preto sa vyučovacieho predmetu ospravedlnene nezúčastňoval . Jeho celkové hodnotenie na vysvedčení je „prospel“

-       ak na vyučovacej hodine žiak nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa. Celkové hodnotenie takéhoto žiaka na vysvedčení je „ neprospel“.

 

Nepovinné :

-       aktivita žiakov na vyučovacej hodine

-       zapojenie sa do ľubovoľného ročníkového projektu

-       účinkovanie  na verejných vystúpeniach

-       účasť na školských i mimoškolských súťažiach a olympiádach

-       príspevky do školského časopisu

 

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami budeme postupovať podľa platnej legislatívy.

 

 

1.     Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania savykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov:

a) slovným hodnotením,

b) klasifikáciou,

c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

2.      Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.

3.     Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého až štvrtého ročníka základnej školy sa môže hodnotiť slovne týmito stupňami:

a) dosiahol veľmi dobré výsledky,

b) dosiahol dobré výsledky,

c) dosiahol uspokojivé výsledky,

d) dosiahol neuspokojivé výsledky.

4.     Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným

postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.

5.     Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

a) 1 - výborný,

b) 2 - chválitebný,

c) 3 - dobrý,

d) 4 - dostatočný,

e) 5 - nedostatočný.

6.     Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

a) 1 - veľmi dobré,

b) 2 - uspokojivé,

c) 3 - menej uspokojivé,

d) 4 - neuspokojivé.

7.      Celkové hodnotenie žiaka nultého ročníka, prípravného ročníka a prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje takto:

a) prospel,

b) neprospel.

8.      Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení takto:

a) prospel s vyznamenaním,

b) prospel veľmi dobre,

c) prospel,

d) neprospel.

9.      Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho

klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

10.   Žiak hodnotený slovne prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom

predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako "dosiahol dobré výsledky" a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".

11.  Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá

stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".

12.  Žiak hodnotený slovne prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom

predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako "dosiahol uspokojivé výsledky" a jeho správanie je hodnotené

ako "veľmi dobré".

13.   Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň

prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré".

14.   Žiak hodnotený slovne prospel, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol

hodnotený ako "dosiahol neuspokojivé výsledky".

15.   Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom

predmete.

16.   Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako "dosiahol neuspokojivé výsledky".

17.  Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.

18.  Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom školy.

19.  Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.

20.   Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6 školského zákona je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.

21.  Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za

prvý polrok neklasifikuje; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a klasifikovanie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa klasifikácia mohla uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

22.   Ak nemožno žiaka vyskúšať a klasifikovať v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je

skúšaný aj klasifikovaný za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.

23.   Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.

24.  Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je

nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

25.  Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky

a)  vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť

vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra.

26.  Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa klasifikuje z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný.

 

Hodnotenie a klasifikácia predmetov

pre žiakov základnej školy v bežných triedach

 

Vzdelávacia oblasť	Predmet	Hodnotenie
Jazyk a komunikácia	slovenský jazyk a  literatúra	klasifikácia
	prvý cudzí jazyk-anglický jazyk	klasifikácia
	druhý cudzí jazyk - nemecký, ruský jazyk	klasifikácia
Príroda a spoločnosť	prírodoveda	klasifikácia
	vlastiveda	klasifikácia
Človek a príroda	fyzika	klasifikácia
	chémia	klasifikácia
	biológia	klasifikácia
Človek a spoločnosť	dejepis	klasifikácia
	geografia	klasifikácia
	občianska náuka	klasifikácia
Človek a hodnoty	etická výchova /náboženská výchova	neklasifikuje sa
Matematika a práca s informáciami	matematika	klasifikácia
	informatika	klasifikácia
	informatická výchova	neklasifikuje sa
Človek a svet práce	pracovné vyučovanie	neklasifikuje sa
	svet práce	neklasifikuje sa
	technika	neklasifikuje sa
Umenie a kultúra	výtvarná výchova	neklasifikuje sa
	hudobná výchova	neklasifikuje sa
	výchova umením	neklasifikuje sa
Zdravie a pohyb	telesná výchova	neklasifikuje sa
	telesná a športová výchova	neklasifikuje sa

Hodnotenie a klasifikácia predmetov

pre žiakov základnej školy v špeciálnych tiredach

 

 

18. Systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

Hodnotenie zamestnancov bude prebiehať na základe:

-    pozorovania

-    rozhovoru

-    hospitácie

-    vyučovacích výsledkov žiakov

-    úspešnosti žiakov v testovaní a úspešnosti pri prijatí na vyšší stupeň vzdelania

-    ďalšieho vzdelávania zamestnancov

-    mimoškolskej činnosti a úspešnosti pri príprave žiakov na súťaže, vystúpenia
      a olympiády

-    vzájomného hodnotenia učiteľov (otvorené hodiny, vzájomné hospitácie)

 

 

Hodnotenie školy:

Monitorujeme pravidelne:

-       Podmienky na vzdelanie

-       Prostredie – klíma školy

-       Priebeh vzdelávania – vyučovací proces- metódy a formy vyučovania

-       Úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

-       Výsledky vzdelávania

 

Kritériom pre nás je:

-       Spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov

-       Kvalita výsledkov

 

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:

-       Dotazníky pre žiakov a rodičov

-       Dotazníky pre absolventov školy

-       Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach

-       SWOT analýza školy

 

 

19. Požiadavky na kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov

 

1. Uvádzať začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe.

2. Udržiavať a zvyšovať kompetenciu (spôsobilosť efektívne vychovávať a vzdelávať) pedagogických zamestnancov.

3. Motivovať pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti.

4. Zdokonaľovať osobnostné vlastnosti pedagogických zamestnancov, spôsobilosti pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu a pod.

5. Sprostredkovať pedagogickým pracovníkom najnovšie poznatky (inovácie) z metodiky vyučovania jednotlivých predmetov, pedagogiky a príbuzných vied, ako aj z odboru.

6. Pripravovať pedagogických zamestnancov na výkon špecializovaných funkcií, napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, predseda predmetovej komisie, knihovník atď.

7. Pripravovať pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre rozvoj školského systému, napr. pedagogický výskum, tvorba ŠkVP, tvorba štandardov, tvorba pedagogickej dokumentácie (pokiaľ bude v platnosti v dobiehajúcich ročníkoch), atď.

8. Pripravovať pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami a pod.

9. Zhromažďovať a rozširovať progresívne skúsenosti z pedagogickej a riadiacej praxe, podnecovať a rozvíjať tvorivosť pedagogických zamestnancov.

10. Sprostredkúvať operatívny a časovo aktuálny transfer odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému.

11. Pripravovať pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie.

 

20. Podmienky pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

 

 

1.     Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej ŠVVP) je vzdelávaný formou integrovaného vzdelávania v podmienkach bežnej triedy základnej školy, alebo zaradením do špeciálnej triedy na základe diagnostiky a odporúčania školského zariadenia výchovnej prevencie a poradenstva.

2.     Integrované vzdelávanie kladie požiadavky na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka.

3.     Riaditeľ školy je povinný pri výchove a vzdelávaní žiaka so ŠVVP zabezpečiť systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

4.     Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby postupuje podľa individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu /IVP/, ktorý vypracováva triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby.

5.     Ak je žiakovi s ŠVVP potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých predmetoch, súčasťou individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu je aj úprava učebných osnov konkrétneho predmetu, ktorú vypracováva vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom.

6.     Úprava učebných osnov vychádza z učebných osnov predmetu a vypracováva sa len pre tie predmety , v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka, prípadne potrebuje iné úpravy.

7.     Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a dopĺňať podľa aktuálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka.

8.     Cieľom integrovaného vzdelávania žiaka so ŠVVP v základnej škole je zabezpečiť mu rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.